zoznam liečivých rastlín
zoznam ochorení
ďalšie témy



Čo je to alergia?

Keď náš imunitný systém prehnane reaguje na rôzne vonkajšie podnety, dochádza k nepríjemným reakciám, ktoré sa môžu prejaviť napríklad na koži alebo alergickou nádchou. Imunitný systém teda nie je oslabený, ako si mnohí myslia, ale práve naopak, imunita nadmerne reaguje na alergény, ktoré si zdravý jedinec vôbec nevšíma.

Organizmus môže byť precitlivený na všeličo v okolitom prostredí, to, čo nás dráždi a čo vyvoláva alergické reakcie, nazývame alergénmi. Alergény môžu byť potravinové, respiračné (napríklad pele rôznych rastlín alebo srsť domácich zvierat), liekové (existuje veľa liekov, ktoré nás môžu alergizovať), kontaktné (rôzne kovy, či chemické látky napríklad čistiace alebo kozmetické prostriedky), fyzikálne (slnečné žiarenie, chlad, teplo), hmyzové (po pichnutí hmyzom napríklad osou, včelou). 
Väčšinou sme alergickí na viacero faktorov, čiže ak sme alergickí napríklad na respiračné alergie, často bývame alergickí aj na liekové, hmyzové, či potravinové alergény.

Alergickú alebo astmatickú reakciu, či kožný ekzém nám môžu vyvolať aj malé množstvá alergizujúcich potravinových doplnkov, ktoré sa pridávajú do mnohých potravín. Ich zoznam nájdete na týchto stránkach (sú označené slovom "alergén"):


potravinové doplnky E100-E299
potravinové doplnky E300-E499

potravinové doplnky E500-E799
potravinové doplnky E900-E1525


Čo je to astma?

Astma je ďalšia horšia fáza alergického ochorenia, keď alergény vyvolávajú zhoršenie dýchania až úplné uzavretie priedušnice. Ak je alergická reakcia prisilná a nemáme prostriedok na jej potlačenie, môžeme sa udusiť. Astmatická reakcia býva väčšinou vyvolaná nejakým respiračným alergénom, ale môže ju spustiť napríklad aj nejaký potravinový, či liekový alergén.
Ak to teda zhrnieme, práve v najútlejšom veku si organizmus na­vyká na všetko, s čím bude neskôr prichádzať do styku. V neskor­šom veku je navykanie možné uskutočniť už len veľmi ťažko desen­zibilizačnou liečbou pod vedením odborníka. Príroda nám poskytu­je všetky podnety, ktoré sú potrebné k vytvoreniu tolerancie or­ganizmu na jej všetky zložky. Ak sme od narodenia vychovávaní v uzavretých a chránených priestoroch s malým kontaktom s prírodou a s bežným okolitým prostredím, neskôr nám niektoré látky a prírodné zložky (potom ich už nazývame alergénmi) môžu zapríčiniť nepríjemné reakcie nazý­vané alergie. Najviac rozšírenou alergiou je polinóza, nenormálna reakcia postihnutého jedinca na pele rastlín. U mnohých alergikov dochádza ku skríženej reakcii, to znamená, že sú alergickí aj na iné alergény, napríklad na niektoré potraviny. Alergici precitlivení na peľ tráv alebo stromov bývajú zvyčajne zároveň alergickí napríklad aj na určité sorty jabĺk, na kivi, mrkvu, lieskové oriešky, mandle, zeler či kaleráb.


Aké sú možnosti prírodnej liečby?

Hoci alergológovia nedoporučujú užívať bylinné kúry pre ich možný alegizujúci účinok, výberom vhodných liečivých rastlín s nízkym alergizujúcim účinkom môžeme pri alergických ochoreniach a pri astme dosiahnuť výrazné zlepšenie stavu. Astma a alergické ochorenia sú totiž ochorenia, pri ktorých dochádza k negatívnemu zásahu do viacerých telesných funkcií, majú chronický charakter.  Zhoršujú sa dýchacie schopnosti, krvný obeh i srdcová činnosť, narušené býva aj trávenie a sliznica tenkého čreva. Po dlhodobom užívaní antihistaminík a kortikoidov dochádza k ďalším neblahým účinkom takejto chemickej liečby na organizmus.


Alergických a astmatických ochorení neustále pribúda, pričom najviac rozšíreným druhom alergií sú hádam "senné nádchy". Nezna­mená to, že sme alergickí na seno, ale príznaky, ktoré túto precitlivenosť sprevádzajú, sú u každého rovnaké, nezávisle od toho, aký druh alergénu spôsobí nežiadúcu reakciu. Dochádza k zdureniu slizníc dýchacích ciest, výtoku riedkeho sekrétu z no­sa, nos býva úplne zapchatý, máme zapálené očné spojivky a režú nás oči. Sprievodným javom je svetloplachosť, kýchanie a celkové svrbenie tela. Pri zanedbanej liečbe sa z tohoto ochorenia môže vyvinúť astmatická bronchitída alebo ináč astma.

V dnešnom pretechnizovanom svete pribúda aj veľa kožných aler­gií, ktoré sú vyvolané kozmetickými a čistiacimi prostriedkami, liekmi alebo syntetickými zložkami nachádzajúcimi sa v odevoch a v módnych doplnkoch. Na mnohých ľudí dráždivo pôsobia aj prirodzené alergény, väčšinou rôzne časti mnohých rastlín, najmä peľ, rôzna potrava, srsť a perie domácich zvierat či domáci prach. Prejavujú sa väčšinou rôznymi alergickými zmenami na koži a na slizniciach, ktoré nazývame atopickými ekzémami.

Podľa rozprávania staršej generácie kedysi ľudia tieto problémy takmer nemali. Dnes, najmä v mestských rodinách, kde na rovnaké ani podobné ochorenie nikto netrpel, objaví sa zrazu u deťoch silná alergia. Ako je to možné? Skúsme porovnať dnešný a minulý životný štýl ľudí.

Mestský stereotypný život núti mladé mamičky dávať deti najprv do jasličiek, potom do škôlky. Deti v mestách sú od samého počiatku života doslova uväznené v uzavretých priestoroch, v miestnos­tiach jasiel, škôlky, či školy, doma alebo v kočíku. Samotné mestské prostredie je takým veľkým uzavretým priestranstvom s betónom, asfaltom a dobre pokosenými trávnikmi. Kontakt prirodzených prírodných faktorov s útlym detským organizmom je tu minimálny. Deti nedochádzajú príliš do styku s tým, čo nám neskôr veľmi prekáža, napríklad s peľom rastlín, poštípaním hmyzom, poškrabaním pichliačmi a podobne. Mno­hé mamičky dieťa pred svetom a prírodou schovávajú a v extrémnych prípadoch si ešte dávajú na ústa rúšku. Málo pritom vedia o tom, že práve v najútlejšom veku, asi tak do troch rokov života, si mladý organizmus zvyká na všetky faktory, s kto­rými sa bude stretávať v neskoršom veku. Oblizovanie a dávanie všetkých vecí do úst, ako to robia malé deti, nie je nič nenor­málne. Je to práve ten inštinkt, ktorý zabezpečuje potrebný kon­takt a navykanie (toleranciu) dieťaťa na okolité látky. Ak sa tolerancia organizmu na nejakú zložku alebo látku oko­litého prostredia nevyvinie, stane sa pre daného jedinca neskôr alergénom.

Dieťa v meste rastie, sedí za počítačom a hrá hry. Cez prázdniny ho dáme k starej mame na dedinu. Zrazu sú veľké problémy, vznikne alergia na všetko! Ako je to možné? Veď sme sa o dieťa tak "starali". Neostáva nám nič iné, len pre­rušiť pobyt na vidieku, nasadiť antihistaminiká a vrátiť sa do paneláku. A ako to bolo ke­dysi? Matky brávali deti na pole, tam ich aj umývali, aj dojčili. Keď už boli deti staršie, behali kade-tade, a domov zaskočili len po mastný chlieb. Večer prišli domov celé zašpinené a dopichané od lúčnych tráv. Spalo sa takmer pod otvoreným nebom s výhľadom na rozk­vitnuté pšeničné pole alebo záhradu.


Správne zostavená bylinná kúra nám nemôže uškodiť  a okrem antihistamínového a protizápalového účinku zlepšuje dýchanie a krvný obeh, posilňuje činnosť srdca, regeneruje trávenie a tenké črevo, potlačuje vedľajšie účinky chemickej liečby. Liečba je však dlhodobá, trvá aj niekoľko mesiacov a ak sme s ňou spokojní, musíme ju v priebehu života opakovať, pretože astma a alergické ochorenia u citlivých jedincoch pretrvávajú zvyčajne celý život a môžu kedykoľvek nanovo vzplanúť.  


spýtajte sa ako vyzdravieť:
informácie o bylinných kúrach


ďalšia (veľká) stránka dr.Chreňa:
http://www.liecbabylinkami.euweb.cz/